Môj ERASMUS+ pobyt v Turecku

Moje meno je Eva Horovčáková a som študentkou 2. ročníka bakalárskeho študijného programu Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo na Fakulte manažmentu Prešovskej univerzity v Prešove. Minulý školský rok som prostredníctvom Erasmus+ pobytu strávila niekoľko mesiacov v Turecku – na Pamukkale University a stále nemôžem uveriť, čo všetko sa mi prihodilo.

Je začiatok semestra, no vy, namiesto čakania na prešovskú MHD, vystrašení čakáte na Istanbulskom letisku Sabiha Gökçen, plnom neznámych a vskutku veľmi zvláštnych ľudí, ktorým nerozumiete ani slovko. Po prílete do ešte podivnejšieho malého vnútrozemského mestečka Denizli, šofér jediného autobusu, ktorý nájdete, zoberie vašu batožinu, aj keď nevie kam presne idete (a neviete to ani vy) a potom už len čakáte, čo sa stane... Viete si predstaviť ten pocit? Veľa ľudí sa čudovalo, prečo som si vybrala práve Turecko. No ja nad svojimi rozhodnutiami nikdy dlho nepremýšľam, pretože viem, že všetko bude tak ako má byť. Tak isto som si v priebehu niekoľkých minút a to len na základe zopár google obrázkov vybrala práve toto miesto. A určite to neľutujem. Turecko je euroázijská krajina, ale od európskych krajín sa výrazne líši vo všetkých smeroch. Stretla som sa tam aj s názorom, že „vy môžete slobodne prísť sem, ale my bez víz nemôžeme navštíviť Európu, to nie je fér.“ Keďže je Turecko v určitom zmysle uzavretá krajina, viac si udržuje kultúru a tradície (väčšinou spojené s islamským náboženstvom). Taktiež sú ľudia veľmi slušní, priateľskí a rodinne založení. Radi sa stretávajú, rozprávajú, tancujú, pozývajú vás na čaj (pijú veľa čaju), kávu varia v džezve a vedia pripraviť tie najlepšie jedlá na svete. A pri tom všetkom nesmie chýbať tradičná turecká hudba. Tiež si musíte zvyknúť na azán, znejúci z mešít päť krát do dňa, zvolávajúci ľudí k modlitbe. Čo sa týka výučby, nepotrpia si na dochvíľnosť, na hodinách viac debatujú a kladú väčší dôraz na prax. V rámci mnohých predmetov sme sa častejšie vybrali do terénu. Navštívili sme napr. Pamukkale (travertínové jazierka), antické mestá Hierapolis, Laodicea a Tripolis. Mnohé iné dobrodružstvá (kaňony, vodopády, ostrovy, prímorské mestá) sme podnikli so spolužiakmi alebo Erasmus komunitou ľudí. Napriek tomu by ste v celom meste okrem mňa nenašli veľa Erasmus študentov, ale zato veľa zahraničných študentov z krajín ako Kazachstan, Afganistan, Bangladéš, Egypt, Jemen, Somálsko, Čad, Guinea dokonca aj Madagaskar. A všetci títo ľudia mi veľmi prirástli k srdcu a ja dúfam, že budem mať možnosť čoskoro ich znova navštíviť. Ísť na Erasmus je naozaj jedinečná príležitosť, ktorá vám otvorí dvere do sveta a ja som za tú možnosť veľmi vďačná.

Eva Horovčáková - študentka FM PU