Môj ERASMUS+ vo Francúzsku

Volám sa Štefánia Glaubicová a som študentkou 2. ročníka v študijnom programe Turizmus, hotelierstvo a kúpeľníctvo na FM PU. Počas letného semestra som sa zúčastnila mobility Erasmus+ vo franúzskom meste Toulouse.

Túto univerzitu a krajinu som si vybrala najmä kvôli možnosti zdokonaliť svoju francúzštinu, keďže sa jej venujem už niekoľko rokov. Priznávam, spočiatku som bola dosť neistá, no myslím, že som si najmä na prostredie zvykla veľmi rýchlo. Toulouse je v mojich očiach nádherné mesto, s množstvom malých uličiek a krásnych verejných záhrad. Na čo sa mi však nezvykalo najľahšie, bola škola, spolužiaci a spôsob vyučovania. Našu študijnú skupinu tvorilo asi 10 „erazmákov“ z rôznych krajín, ako napríklad Írsko, Rumunsko, či Čína, a približne 20 francúzskych študentov, ktorí mali okrem svojich francúzskych predmetov aj tie naše, po anglicky.

V môj prvý školský deň ma zaskočil fakt, že rozvrh hodín nebol fixný, ako som bola zvyknutá doma, ale menil sa každý týždeň, niekedy dokonca aj zo dňa na deň. Semináre, ktoré vždy trvali 120 minút bez prestávky boli zamerané veľmi prakticky, veľa sme sa rozprávali a vytvárali množstvo rôznych projektov. Počas dvojtýždňových prázdnin v polovici semestra som veľa cestovala. Mala som možnosť spoznať a vidieť juh Francúzska, konkrétne som navštívila Montpellier a Marseille (či skôr jeho ostrovy). Taktiež som si na pár dní zaletela do Veľkej Británie a Írska, kde sa mi takisto neskutočne páčilo. Všetky tieto výlety som si organizovala a absolvovala sama, keďže som sa na rozdiel od väčšiny študentov, ktorí Erasmus absolvovali, nezblížila s ostatnými zahraničnými študentmi a takisto ani naši „erasmus buddies“ nám nijaký program nezvykli pripravovať.

Túto skúsenosť však aj napriek rôznym problémom, ktoré som mala najmä s ubytovaním, neľutujem a som za ňu vďačná. Už teraz na Francúzsko a Toulouse spomínam skôr s úsmevom. I keď som sa domov veľmi tešila, mnoho som sa toho vďaka tomuto pobytu naučila a spoznala novú kultúru, ktorá je od tej našej vo veľa veciach odlišná. Aj napriek môjmu večnému hundraniu na „žabožrútov“ som si to tam veľmi užila, a už teraz sa teším ako sa tam v lete na pár dní vrátim a opäť si vychutnám ich slávne dezerty, ktoré sú naozaj famózne. A pri všetkej úprimnosti, chýbajú mi tu najviac.

Štefánia Glaubicová - študentka FM PU